Méty prekonávame každý deň
Natálka bude mať v septembri štyri roky. Je nesmierne šikovná, inteligentná, pozná abecedu, čísla, rada si pozerá knihy a kreslí. Svojej starej mame Denise, ktorá ju vychováva, robí veľkú radosť. Roztomilé dievčatko však trápia mnohé diagnózy, ktoré majú vplyv hlavne na jej fyzický stav.
Trochu krivé nožičky
Dcéra pani Denisy čakala dvojičky, jedno z nich sa prestalo vyvíjať podľa tabuliek, lekári zaznamenali mnohé odchýlky. Malo viditeľne väčšiu hlavičku aj rázštep chrbtice. „Navrhovali operačne poškodený plod odstrániť, čo však mohlo ohroziť zdravý plod, ako aj zdravie mojej dcéry. To sme zamietli s tým, že uvidíme, ako sa situácia vyvinie,“ opisuje neľahké chvíle Denisa. Celá rodina sa pripravovala na najhoršie, lekári mali pripravený aj scenár, že by sa druhé bábätko nemuselo po narodení dožiť ani dvoch dní. Celá táto situácia bola psychicky veľmi náročná nielen pre budúcu mamičku a jej partnera, ale aj pre starú mamu. Po pôrode išla malá Natálka do inkubátora, druhé dievčatko bolo s mamou. Stará mama ju videla mesiac po narodení. „Keď som ju zbadala, bola pre mňa najkrajšia na svete. Hrôzostrašné predpovede sa na prvý pohľad nevyplnili, Natálka mala len trochu krivé nožičky,“ spomína Denisa. Postupne vyplávali na povrch aj ostatné diagnózy a primárka ju pripravovala, že dievčatko bude celý život len ležať, nebude vedieť sedieť a bude mať mentálny hendikep.
Stará mama - samouk
Denisa sa však krásnej vnučky nemienila vzdať, celé dni trávila v nemocnici pri Natálke a nakoniec sa jej podarilo dostať ju do náhradnej starostlivosti. Dievčatko si prešlo operáciou vybočených nožičiek, do hlavy mu zaviedli shant kvôli hydrocefalu, operovali mu aj chrbátik kvôli rázštepu. Stará mama sa musela vzdať dobre platenej práce v zahraničí a začal sa kolotoč nekončiacej starostlivosti. „Dostala som zvýšený rodičovský príspevok, ale to je môj jediný príjem. Pomáha mi našťastie môj brat, ale do práce sa momentálne nemôžem vrátiť. Natálku treba každé dve a pol hodiny cievkovať a tiež aj často prebaľovať, lebo má nefunkčný zvierač,“ vysvetľuje Denisa. Vďaka svojej predošlej práci opatrovateľky a povahe bojovníčky sa naučila o vnučku perfektne starať. „Zistila som si všetko sama. Hľadala som si na internete, po nociach som četovala s inými mamami s podobným osudom, pátrala som, na čo máme nárok. S kamarátkou sme sadli do auta a odviezli sa s Natálkou do Olomouca, kde som sa naučila základy Vojtovej metódy,“ hovorí Denisa. Vďaka cvičeniam Natálka zo dňa na deň krásne napredovala.
Život podľa mét
Vojtovku cvičila s vnučkou rok. „Plakala ona, plakala som ja a ľudia sa nám pozerali do okien, čo stvárame,“ opisuje Denisa so smiechom. Neskôr prešli na Bobathovu metódu, ktorú dievčatko prijímalo lepšie. Momentálne už rok cvičia metódou TheraSuit, počas ktorej majú deti na sebe špeciálne obleky a nacvičujú státie či chôdzu. Hoci má dievčatko najťažší stupeň rázštepu chrbtice, mnohí tomu nechcú veriť. „Mala by v podstate len ležať, no ja viem, že ona bude chodiť. My máme celý náš život rozdelený do kratších mét, ktoré chvalabohu stále napĺňame,“ hovorí Denisa. Natálka sa vie sama postaviť, dokáže prejsť okolo stola, aj keď ju drží za ruky. Zatiaľ nevie sama stáť v priestore, ale aj to je ďalšia z mét. Mentálne je dievčatko veľmi vyspelé. Recituje a má neskutočnú pamäť. „Keď jej ukážete hocijakú hračku, presne vie, kedy a kto nám ju sem priniesol,“ hovorí stará mama. Noci však bývajú perné, lebo dievčatko sa niekedy aj dvadsaťkrát za noc posadí, dá hlavičku na kolená a stará mama ju musí opäť uložiť. „Ja v noci spím tak tri – štyri hodiny a ráno o piatej už sme hore, Natálka si prosí piť alebo hľadá svoju opičku,“ opisuje Denisa.
Pobyt v škôlke by veľmi pomohol
Deň prebehne ako voda, strieda sa cievkovanie, cvičenie, prebaľovanie a jedenie. Každý deň sa Natálka prechádza po akupunktúrnych masážnych koberčekoch na stimuláciu jej necitlivých chodidiel, okrem toho s ňou stará mama trikrát za deň cvičí. Vie sa najesť aj sama, len neznáša, keď si zašpiní ruky. „Najradšej papá len s vidličkou, akonáhle má na ruke čo i len malý fliačik napríklad od čokolády alebo omrvinku, už je problém. Je to môj malý Monk,“ smeje sa Denisa. Večer dievčatko pomasíruje a nahreje jej bruško a nohy špeciálnou lampou. Stará mama chodí s vnučkou na prechádzky, aj na dve hodiny do špeciálnej škôlky. „Pani učiteľka je veľmi milá, ale keďže ide o špeciálnu škôlku, sú v nej len deti, ktoré majú aj mentálny hendikep a nevedia sa s Natálkou rozprávať, či zahrať,“ hovorí stará mama. Dievčatku by prospelo, keby mohla byť integrovaná do bežnej škôlky, kde by s ňou mohla byť kvôli častému cievkovaniu a prebaľovaniu aj stará mama. „Natálke chýbajú iné deti, ona s nimi rada komunikuje, no nenašla som tu v Košiciach jedinú škôlku, ktorá by nám vyšla v ústrety,“ hovorí Denisa.
CHLEBODARCA pomôže prekonávať prekážky
Natálka rada číta a teraz najnovšie aj rada varí vo svojej drevenej kuchynke. Len čo ráno otvorí oči, dá si na seba zásterku a ide k detskému sporáku. Jej stará mama verí, že raz bude sebestačná, bude sa vedieť sama pohybovať, zacievkovať a postarať sa o seba. „Už teraz ju učím, aby sa nenechala ľutovať a aby za seba bojovala,“ hovorí Denisa. Projekt CHLEBODARCA im teraz pomôže s kúpou nového vozíčka, barličiek a rebriny na cvičenie, Natálka dostane aj pomôcky na rozvoj jemnej motoriky a na kreslenie, či špeciálnu podložku do vane.